Ekológia vs greenwashing
Ekológia a snaha o obmedzenie vlastnej ekologickej stopy zvyšuje tlak na použitie najšetrnejšieho riešenia pre našu prírodu. Za jedného z hlavných nepriateľov býva označovaný plast. Zaslúži si však tento materiál negatívnu povesť? V mnohých ohľadoch zlepšil náš život a bez neho si už naše životy azda ani nemožno predstaviť. S novými možnosťami však prichádza aj zodpovednosť. Tu narážame na hlavný problém, a tým je naše správanie k tomuto materiálu a odpadom všeobecne. Výroba každého materiálu znamená záťaž pre životné prostredie a porovnanie je veľmi ťažké, pretože napríklad aj energetický mix v mieste výroby je vždy rôzny. V prípade obalových materiálov je zároveň nutné zohľadniť celý životný cyklus materiálu aj s ohľadom na vedľajšie okolnosti, ako napríklad logistika alebo balený produkt a jeho samotná ekologická stopa.
Krásnym príkladom a častým terčom kritikov môže byť plastový obal na šalátovej uhorke. Jednoduchý, nekombinovaný obal s minimom materiálu, ktorý dokáže správne vytriediť naozaj každý, udrží uhorku v predajnom stave a kvalite až o 14 dní dlhšie a predíde tak plytvaniu s cennou plodinou. Ekologické dopady jej pestovania tak neprídu nazmar, a napriek tomu sa často stáva terčom kritiky. Podľa projektu STOP waste – SAVE food je uhlíková stopa vyhodených potravín až 5x vyššia než uhlíková stopa ich plastových obalov.
Pre bežného spotrebiteľa bol asi najviditeľnejší boj medzi nákupnými taškami v obchodoch, kde prebehol veľký obrat od „špinavých“ plastov k „ekologickému“ papieru a rôznym BIO a degradovateľným materiálom. Našťastie sa hľadanie riešenia šetrného k životnému prostrediu nezastavilo, a tak sa ukazuje, že správna cesta nie je vždy jednoduchá a na prvý pohľad „ekologická“ varianta nie je vždy lepším riešením. Práve nákupné tašky dokazujú, že je potrebné sa na tento problém pozerať z pohľadu celého životného cyklu výrobku od výroby materiálu, cez dopravu a opakovateľnú použiteľnosť až po konečnú fázu.
Výroba papierového vrecka je až 4x energeticky náročnejšia a používa sa pri nej veľké množstvo chemikálií. Pri výrobe 1 kg papiera spotrebujeme tiež približne 321 litrov vody, zatiaľ čo na rovnaké množstvo plastu je potrebných len 13,7 litra. Aj samotná logistika je vďaka väčšiemu objemu a hmotnosti papiera opäť väčšou záťažou pre prírodu
Veľkou témou je aj odlesňovanie krajiny, nehľadiac na fakt, že smrekové monokultúry majú do zdravých lesov ďaleko, čo nám v posledných rokoch dokázala napríklad kôrovcová kalamita.
S kôrovcovou kalamitou, ktorá zasiahla Česko najmä od roku 2015, súvisí papierenský priemysel nepriamo, ale významne. Smrekové monokultúry, podporované dlhodobým dopytom po dreve pre papierenskú výrobu, sa ukázali ako zraniteľné voči klimatickým zmenám a škodcom, ako je lykožrút smrekový.
Porovnanie
Postupom času tento trend zasahuje okrem iného aj oblasť výplní balíkov. Aj tu sa postupne zvyšuje tlak na obmedzenie plastov. Opäť, bohužiaľ, na základe neúplných informácií a bez širšieho pochopenia všetkých súvislostí dôležitých pre racionálnu voľbu vhodného materiálu.
Výplňové systémy sú obaly s osobitným zameraním, a tým je vyplnenie voľného priestoru a ochrana produktu. Vzduchovým vankúšom z PE fólie, ktorá sa špeciálnym kompaktným zariadením nafukuje až v mieste, rastie „ekologická“ konkurencia v podobe krčeného papiera. Okrem už spomenutých negatív v podobe energetickej náročnosti, spotreby vody, jej znečistenia a celkovo vplyvu výrubu lesov na životné prostredie má papier ešte ďalšiu nevýhodu pre toto konkrétne použitie. Nedá sa nafúknuť.
Táto vlastnosť vzduchových vankúšov je najväčšou výhodou. Pre príklad uvedieme test v podobe vyplnenia krabice (cca 10 l) krčeným papierom a vzduchovými vankúšmi (pozn.: rozmer 200×150 bol zvolený zámerne ako najuniverzálnejší aj napriek tomu, že by vankúš 200×200 vyšiel z porovnania podstatne lepšie)
Test ukázal, že na vyplnenie rovnakého priestoru je potrebných až 7x viac papiera než v prípade použitia vzduchových vankúšov, pričom váhový rozdiel je takmer 11-násobný!
Ak navyše zohľadníme efektívnejší spôsob distribúcie vďaka menšiemu objemu, dokáže jedna paleta vzduchových vankúšov nahradiť až 15 paliet krčeného papiera, čo je takmer pol kamióna!
Tento značný rozdiel jasne ukazuje výhody vzduchových vankúšov. Vďaka ich použitiu tak šetríme nielen veľké množstvo materiálu, zdroje a celkové dopady jeho výroby, ale aj palivo na dopravu. Použitím vzduchových vankúšov tiež automaticky uvádzame do obehu oveľa menej odpadu. Ak je príjemcom koncový zákazník, ktorý nemôže výplň znova využiť, niet nič jednoduchšie než vankúš prepichnúť a vyhodiť do bežne dostupného žltého kontajnera na plast.
Aj všetka táto nadbytočná manipulácia v podobe zvozu odpadov samozrejme ďalej zvyšuje uhlíkovú stopu.
Často sa môžeme stretnúť aj s názorom, že nie je ekologické voziť vzduch. Ide však o naprosté nepochopenie problému, neznalosť procesov balenia a všetkých nadväzností spojených s balením veľkého počtu balíkov s rôznymi produktmi.
Ako zaujímavá alternatíva sa môže javiť voľba niektorého z bioplastov, ktorých v súčasnosti existuje okolo 300 druhov. Toto riešenie však prináša hlavne ďalšie problémy. Už základné pojmy ako bioplast a biodegradovateľný plast bývajú často zamieňané, a pritom už len tento fakt značne komplikuje triedenie a vôbec ďalšie nakladanie s následným odpadom.
Vzhľadom na zámernú nestálosť týchto materiálov je ich vyhodenie do plastového odpadu nežiaduce, pretože kontaminácia vytriedeného plastu týmto materiálom má negatívny vplyv na kvalitu recyklátu a tým aj na výkupné ceny. Vylúčenie na triediacej linke je potom vďaka vizuálnej podobnosti len ťažko možné.
Aj vyhodenie do kontajnera s bioodpadom nie je optimálna varianta. Samotná biologická rozložiteľnosť a jej podmienky sú totiž otázkami, na ktoré často nedokážu odpovedať ani samotní výrobcovia a mnohé
pokusy o kompostovanie bioplastov končia neúspechom, pretože ich rozpad je často podmienený v prírode nereálnymi podmienkami, ako napr. teplotou nad 60° a pod. Pokusy dokonca ukazujú, že nestačia ani bežné spôsoby kompostovania. Často sú potrebné energeticky náročnejšie postupy, ktoré sa bežne na kompostovanie nepoužívajú a spôsobujú tak ďalšie problémy a zvyšujú energetickú náročnosť procesu.
Navyše v mnohých ľuďoch buduje predstavu, že odhodiť taký obal v prírode je vlastne v poriadku. Čo bohužiaľ nie je pravda. Nehľadiac na fakt, že skompostovaný materiál (za predpokladu, že sa naozaj rozloží …) už nemôže byť recyklovaný a všetky zdroje použité na jeho výrobu už nebudú znova využité ako v prípade recyklácie. Tá by prichádzala do úvahy za predpokladu triedenia materiálu na rovnakej báze, čo je však vzhľadom na veľké množstvo druhov ťažko predstaviteľné a pravdepodobne by od triedenia skôr demotivovalo.
Cesta udržateľnosti pre obalové materiály by mala skôr než v slepých uličkách „zázračných materiálov“, ktoré sľubujú jednoduché riešenie problémov, bez toho aby sme sa museli nejako obmedzovať alebo aktívne podieľať, spočívať v snahe o použitie čo najmenšieho množstva materiálu s čo najmenšími dopadmi na životné prostredie v celom jeho životnom cykle obalu s ohľadom na chránený produkt a jednoduchú možnosť triedenia a následnej recyklácie.
Najdôležitejšie však bude vybudovanie dostatočných kapacít na recykláciu papiera aj plastu. V súčasnosti sa väčšina vytriedeného odpadu vyváža mimo Európy a prichádzame tak o cenné suroviny, ktoré by sme mohli opäť využiť
Výhody použitia vzduchových vankúšov:
- Minimálne nároky na skladovanie
- Minimálne nároky na dopravu (nízka hmotnosť)
- Veľký vyplnený objem minimom materiálu
- Minimálny objem ľahko triediteľného a recyklovateľného odpadu
- Bez tvarovej pamäte
- HDPE recyklovateľný až 10x (papier max. 7x)
Výhody použitia krčeného papiera:
- Vhodný pre produkty s ostrými tvarmi a hranami
- Jednoduchá marketingová cesta pre neinformovanú verejnosť
